Základný princíp záloh a možnosti záloh

V tejto kap. nájdete výklad princípu riešenia danených a nedanených záloh v systéme ABRA Gen

Zákon č. 235/ 2004 o dani z pridanej hodnoty ukladá platiteľom, ktorí pred uskutočnením zdaniteľného plnenia prijmú platbu za toto plnenie, priznať z prijatej sumy DPH, pokiaľ do lehoty stanovenej zákonom, nenastane zdaniteľné plnenie a pokiaľ nie sú splnené ďalšie podmienky, za ktorých by povinnosť priznať daň ku dňu prijatia platby nevznikla. Teda zaplatenie/prijatie zálohy a jej následné spracovanie môže prebehnúť nasledovne:

  • nedanené zálohy - tzn. platba zálohy a jej zúčtovanie rovno do cieľových dokladov vystavených na uskutočnené plnenie, bez nutnosti zálohu zdaniť
  • danené zálohy - platba zálohy, jej zdanenie a až potom jej zúčtovanie do cieľových dokladov vystavených na uskutočnené plnenie

Samotná platba zálohy môže byť v oboch prípadoch uskutočnená dvojakým spôsobom:

  • bez predpisu zálohy - tzn. bez predchádzajúceho vystavenia zálohového listu (niekedy označovaného ako "proforma faktúra"), tzn. rovno prijatím/zaplatením dohodnutej sumy zálohy bankou, v hotovosti a pod.
  • s predpisom zálohy - tzn. s predchádzajúcim vystavením zálohového listu a potom jeho zaplatením, tzn. zaplatením sumy zálohy podľa daného predpisu zálohy

Keďže systém umožňuje nedaňové zálohové listy zúčtovávať nie len do faktúr, ale všeobecne aj do iných dokladov (dobropisov, dokladov ostatných príjmov/ výdajov), budeme v ďalšom texte tieto doklady označovať pojmom "cieľové daňové doklady".

Pokiaľ môžete organizačne zaistiť, že budú splnené podmienky zákona tak, aby povinnosť priznať daň z prijatej zálohy ku dňu prijatia platby nevznikla (napr. dodaním tovaru do stanovenej lehoty a pod.), odporúčame tak učiniť, a daňové zálohové listy vôbec nevyužívať, čo v praxi prinesie významnú administratívnu úľavu. Napr. Od 1. 1. 2005 platí, že tzv. súhrnný daňový doklad možno vystavovať aj v prípadoch, kedy v danom kalendárnom mesiaci platiteľ uskutoční iba jedno zdaniteľné plnenie, ak v tom istom mesiaci bola pred uskutočnením zdaniteľného plnenia prijatá platba vzťahujúca sa k tomuto plneniu.

- Platiteľ dane, ktorý vedie účtovníctvo, prijal 5. 2. 2005 zálohu na dodávku tovaru a tento tovar dodal 28. 2. 2005. Môže vystaviť do 15 dní po dodaní tovaru súhrnný daňový doklad. Na prijatú zálohu daňový doklad vystavovať nemusí.
- Ak by platiteľ v predchádzajúcom príklade dodal tovar až 3. 3. 2005 nemohol by súhrnný daňový doklad použiť. Platiteľ by musel vystaviť najskôr daňový doklad na prijatú platbu a po dodaní tovaru daňový doklad s vyúčtovaním zálohy.

První případ řešení zálohy: nechť byla přijata/poskytnuta záloha bez předchozího předpisu na zaplacení této zálohy. Tj. neexistuje na ni zálohový list a existuje na ni jen doklad o jejím zaplacení, tj. pokladní účtenka, doklad ostatního příjmu/výdaje či řádek bankovního výpisu. Pokiaľ nejde o zálohu, ktorú je nutné zdaniť (tzn. do príslušného termínu daného zákonom, viď vyššie, bol vystavený koncový daňový doklad), potom takto zaplatená záloha je vlastne platbou priamo koncového dokladu (napr. faktúry) a tak sa s ňou aj nakladá. Tj. po vystavení koncového dokladu je jednoduše připojena jako jeho platba a příslušná pokladní účtenka, doklad ostatního příjmu/výdaje či řádek bankovního výpisu bude figurovat jako jedna z plateb v záložce Platby koncového dokladu.

Riešením tohto prípadu v systéme sa nebudeme ďalej zaoberať. Pokiaľ tento prípad v praxi používate a nechcete používať zálohové listy, potom si môžete vystaviť doklad na zaplatenú zálohu (napr. účtenku) a túto po vystavení koncového daň. dokladu (napr. faktúry) k nej dodatočne pripojiť ako jej platbu. Tu si len treba správne nastaviť predkontácie, aby sa účtenka premietala na účty záloh a ďalej je potrebné počítať s tým, že pripojením účtenky ako platby faktúry dôjde k preúčtovaniu danej účtenky. Ako pripojiť platbu k platenému dokladu viď Možné spôsoby zadania novej platby dokladu.

Druhý případ řešení zálohy: nechť byla přijata/poskytnuta záloha s předchozím předpisem na zaplacení této zálohy. Tj. existuje na ni jak zálohový list jakožto předpis zálohy, tak doklad o jejím zaplacení, tj. pokladní účtenka, doklad ostatního příjmu/výdaje či řádek bankovního výpisu. Takto zaplatená záloha je potom platbou zálohového listu (a nie priamo koncového dokladu), tzn. je pripojená ako platba zálohového listu a bude figurovať ako jedna z jeho platieb v záložke Platby zálohového listu. Pokiaľ nejde o zálohu, ktorú je nutné zdaniť (tzn. do príslušného termínu bol vystavený koncový daňový doklad), potom zodpovedajúca časť zálohového listu vo výške zaplatenej zálohy musí byť následne zúčtovaná priamo do koncového dokladu (napr. faktúry). Toto zúčtovanie zodpovedajúcej časti zálohového listu je potom vlastne platbou koncového dokladu, tzn. po vykonanom zúčtovaní bude figurovať ako jedna z platieb v záložke Platby koncového dokladu. (Súčasne figuruje ako jedno z vykonaných zúčtovaní v záložke Zúčtovanie daného zálohového listu).

Tomuto prípade sa ďalej venujeme v kap. Zúčtovanie nedanenej zálohy do cieľového (daňového) dokladu.

Třetí případ řešení zálohy: nechť byla přijata/poskytnuta záloha bez předchozího předpisu na zaplacení této zálohy jako v prvním případě. Tj. neexistuje na ni zálohový list a existuje na ni jen doklad o jejím zaplacení, tj. pokladní účtenka, doklad ostatního příjmu/výdaje či řádek bankovního výpisu. Pokiaľ ale tento-krát ide o zálohu, ktorú je nutné zdaniť (tzn. do príslušného termínu nebol vystavený koncový daňový doklad), potom je situácia komplikovanejšia, keďže k dokladu na platbu zálohy musí byť vystavený daňový zálohový list (DZL), ktorým sa zaistí zdanenie zaplatenej zálohy, a až ten bude neskôr zúčtovaný do faktúry. Tj. v případě zálohy zaplacené bez předchozího předpisu bude DZL vystaven přímo podle dokladu na zaplacení zálohy (pokladní příjemky, dokladu ost.příjmu/výdaje nebo řádku BV) a doklad na zaplacení zálohy bude platbou DZL, tj. bude figurovat v záložce Platby daného DZL.

Vzhľadom k tomu, že nový daňový zálohový list je možné vytvoriť iba podľa platby pokladňou, ostatným dokladom alebo zálohovým listom, teda nie bankovým výpisom, je potrebné v prípade, že bola prijatá/poskytnutá záloha bez predchádzajúceho predpisu prostredníctvom banky, najskôr vytvoriť zálohový list, podľa neho vytvoriť daňový zálohový list a k nemu pripojiť príslušný riadok bankového výpisu, ktorý daňový zálohový list platí. Na to slúži funkcia Pripojiť v záložke Platby daňového zálohového listu.

Čtvrtý případ řešení zálohy: nechť byla přijata/poskytnuta záloha s předchozím předpisem na zaplacení této zálohy jako ve druhém případě. Tj. existuje na ni jak zálohový list jakožto předpis zálohy, tak doklad o jejím zaplacení, tj. pokladní účtenka, doklad ostatního příjmu/výdaje či řádek bankovního výpisu. Takto zaplatená záloha je potom platbou zálohového listu (a nie priamo koncového dokladu), tzn. je pripojená ako platba zálohového listu a bude figurovať ako jedna z jeho platieb v záložke Platby zálohového listu. Pokiaľ ale tento krát ide o zálohu, ktorú je nutné zdaniť (tzn. do príslušného termínu nebol vystavený koncový daňový doklad), potom musí byť vystavený daňový zálohový list (DZL), ktorým sa zaistí zdanenie zaplatenej zálohy ako v treťom prípade, a až ten bude neskôr zúčtovaný do faktúry. Doklad DZL bude v tomto prípade vystavený k zodpovedajúcej časti zálohového listu vo výške zaplatenej zálohy. Ide v podstate o zúčtovanie časti zálohového listu do daňového zál. listu. Toto zúčtovanie zodpovedajúcej časti zálohového listu bude potom platbou DZL, tzn. bude figurovať v záložke Platby daného DZL. (Súčasne figuruje ako jedno z vykonaných zúčtovaní v záložke Zúčtovanie daného zálohového listu).

V posledných dvoch prípadoch príslušný daňový zálohový list musí byť následne zúčtovaný do koncového dokladu (napr. faktúry). Toto zúčtovanie daňového zálohového listu je potom vlastne odúčtovaním už skôr zdanenej zálohy od danej faktúry. Bude figurovať na faktúre ako záporný riadok typu 5 a bude znižovať celkový predpis danej faktúry. Vystavený daňový zálohový list môže byť okrem zúčtovania príp. dobropisovaný.

Tretiemu a štvrtému prípadu sa ďalej venujeme v kap. Zdanenie zálohy (vystavenie DZL), riadková korekcia a Zúčtovanie zdanenej zálohy (z DZL) do faktúry, korekcia zúčtovanie.

Systém ABRA Gen umožňuje riešiť všetky vyššie uvedené varianty prostredníctvom nasledujúcich agend:

Danenie záloh má význam samozrejme iba pre platiteľov DPH. Neplatitelia nebudú agendy daňových zálohových listov využívať. Predsa však agendu zálohových listov (ZL) a ich zúčtovanie do faktúr a pod. samozrejme využijú aj neplatitelia.

V súvislosti so zálohami hovoríme o tzv. zúčtovaní resp. odúčtovaní zálohy:

  • Zúčtovanie nezdanenej zálohy (zo zál. listu (ZL)) do cieľového (daňového) dokladu - tzn. pripojenie sumy nezdanenej zálohy zo zálohového listu k dokladu predpisu platby (typicky k faktúre) - nejde o klasický import jedného dokladu do druhého. Zúčtovanie zál.listu (ZL) do cieľového (daňového) dokladu alebo do daňového zál.listu (DZL) je vlastne zaplatením tohto dokladu ako predpisu platby, viď základný princíp záloh.
  • Zúčtovanie zdanenej zálohy (z daňového zál. listu (DZL)) do cieľového (daňového) dokladu - tzn. pripojenie sumy zdanenej zálohy z dokladu daňovej zálohy k dokladu predpisu platby, pričom DZL môže byť zúčtovaný iba do faktúr. Keďže ide o "odčítanie" už zdaneného základu a dane z celkovej faktúry, tento prípad môžeme nazývať aj odúčtovaním DZL z faktúry. Zúčtovanie DZL do faktúry prebieha ako bežný import riadkov z DZL do faktúry.
  • Zúčtovaním môžeme za okrajových podmienok nazvať aj zdanenie zálohy zo zálohového listu alebo vystavenie daňového zál. listu na sumu nezdanenej zálohy zo zálohového listu. Ako bolo objasnené v popise Súvislostí medzi dokladmi týkajúcimi sa záloh výška, na zdanenú sumu zálohy zo zálohového listu sa pozerá ako na platbu vystaveného DZL, predsa však takto zdanená suma zálohy figuruje v záložke Zúčtovanie daného Zálohového listu, teda z tohto hľadiska môžeme tiež hovoriť o zúčtovaní nezdanenej zálohy (zo zál. listu (ZL)) do dokladu daňovej zálohy (DZL). Predsa však v ďalšom texte budeme toto označovať skôr pojmom "zdanenie zálohy".

Viď tiež kap. Importy dokladov všeobecne.

Pozor, nezamieňajte s pojmom "zaúčtovanie", ktorým označujeme premietnutie dokladu do účtovníctva.