Práca so skladmi v Kompletizácii a kalkulácia cien

Obsah kapitoly:

V normách kompletizácie sa používajú kalkulačné sklady a sklady na riadkoch normy.

  • Kalkulačný sklad materiálov – je sklad, pre ktorý sa vykonáva kalkulácia. Východisková cena pre kalkuláciu sa berie z neho, ak nie je zadaný sklad na riadku normy.

  • Sklad na riadku normy – ak je zadaný, východisková cena pre kalkuláciu sa berie z neho - má prednosť pred kalkulačným skladom. Zadáva sa len v prípade, že sa materiál (resp. jeho cena) má brať z iného ako kalkulačného skladu.

    Tieto sklady sú veľmi dôležité pre kalkuláciu cien noriem: určujú sklad, z ktorého sa bude brať cena materiálu pre kalkuláciu predpokladanej ceny výrobku. Viď ďalej Kalkulácia cien.

Pre kompletizáciu je dôležité určiť, ktorý sklad bude:

  • Skladom výrobkov = sklad na príjem hotových skompletizovaných výrobkov z obsahu z kompletizačného listu.

    Skladom, do ktorého sa prijmú skompletizované výrobky prostredníctvom dokladu PHV, ak je KL prepnutý do stavu Dokončené, je Sklad na riadku výrobku, viď položka Sklad v subzáložke Obsah kompletizačného listu.

  • Skladom materiálu = sklad, z ktorého sa bude vydávať to, čo sa na danom KL považuje za materiál (tzn. materiály samotné a polotovary (výrobky), ktoré sa v rámci daného KL nebudú vyrábať, ale budú sa spotrebovávať celé). To, odkiaľ sa bude vydávať materiál, určuje niekoľko údajov. Sú to položky Východiskový sklad materiálu a Prevádzkový sklad na hlavičke dokladu (kompletizačného listu) a sklady na riadkoch materiálu (pre výnimky v čerpaní materiálu):

    Východiskový sklad materiálu – sklad, z ktorého sa vydáva materiál do kompletizácie, pokiaľ nie je zadaný priamo konkrétny sklad na riadku materiálu. Ktorý sklad je pre daný KL východiskový, sa zadáva v položke Východiskový sklad v hlavičke KL.

    Prevádzkový sklad – ak je zavedený, kompletizačný list čerpá materiál najskôr z neho a pokiaľ je požiadavka vyššia ako zásoba v ňom, chýbajúce množstvo sa sem prevedie automaticky z východiskového skladu materiálu. Ktorý sklad je pre daný KL prevádzkovým, sa zadáva v položke Prevádzkový sklad v hlavičke KL. Pokiaľ sa pri prevode uplatní nedeliteľnosť jednotiek a kompletizačný list vyčerpá menšie množstvo, ako bolo prevedené, v prevádzkovom sklade prebytok zostáva pre ďalšie použitie. Zároveň je samozrejme možné prevádzkový sklad zásobovať ručne vytváranými dokladmi typu Prevodka príjem - Prevodka výdaj. Prevádzkový sklad prakticky slúži ako pomocný („príručný“) medzisklad a zavádza sa spravidla na sledovanie hospodárenia osôb, ktoré sú zodpovedné za vykonávanie kompletizácie.

    Kedy sa prevádzkový sklad použije:
    Prevádzkový sklad sa pre daný materiál použije iba vtedy, ak je pre daný materiál v subzáložke Strom v položke Sklad uvedená hodnota <Prevádzkový>. Aby tam táto hodnota mohla byť, musí byť najskôr prevádzkový sklad pre daný KL zadaný (v položke Prevádzkový sklad v hlavičke KL). Hodnota <Prevádzkový> sa potom v riadku daného materiálu v KL objaví buď automaticky (ak preň máte použitie prevádzkového skladu nastavené v normách (viď položka Prevádzkový sklad=Áno v riadku normy)) alebo ju budete môcť zadať ručne (viď položka Sklad v Paneli na editáciu materiálu).

    Sklad na riadku materiálu – ak je zadaný (iný ako východiskový resp. prevádzkový) v položke Sklad v subzáložke Strom výrobného listu, preberá funkciu skladu východiskového resp. prevádzkového - tzn. z neho sa uskutoční výdaj priamo do kompletizácie. Používa sa spravidla na vytvorenie výnimky oproti východiskovému skladu.

    Skladom materiálu teda bude:

    • buď prevádzkový sklad, ak je v riadku materiálu použitý
    • alebo sklad uvedený na riadku materiálu, čo môže byť:
      • buď konkrétny sklad rôzny od východiskového resp. prevádzkového
      • alebo východiskový sklad

Ak je to vhodné, je možné použiť jeden sklad na "viac účelov" - teda napr. východiskový sklad materiálu môže byť rovnaký ako sklad pre príjem výrobkov. V tomto zmysle sa však nesmie zhodovať sklad prevádzkový a východiskový, príp. prevádzkový a sklad v riadku materiálu.

Výdaj materiálu sa uskutoční prostredníctvom dokladu VMV, príp. PRV a PRP pri práci s prevádzkovým skladom, ak je KL prevedený zo stavu Príprava do stavu Výdaj materiálu príp. priamo do stavu Dokončené.

Sklady na hlavičke kompletizačného listu
Pri založení nového kompletizačného listu musí užívateľ na jeho hlavičke vyplniť povinnú položku Východiskový sklad materiálu, ktorá môže byť predvyplnená východiskovým skladom materiálu uvedeným v agende Nastavenie kompletizácie pre zadaný rad kompletizačných listov. Predvyplnený východiskový sklad materiálu je možné podľa potreby zmeniť. Položka Prevádzkový sklad nie je povinná. Aj táto položka môže byť predvyplnená prevádzkovým skladom uvedeným v agende Nastavenie kompletizácie pre zadaný rad kompletizačných listov. Predvyplnený prevádzkový sklad je možné tiež podľa potreby zmeniť.

Sklady na riadkoch výrobkov
Pri ručnom plnení subzáložky Obsah, tzn. pri vkladaní výrobkov do kompletizačného listu sa Sklad pre príjem hotových výrobkov predvyplní skladom zadaným v Nastavení kompletizácie pre zadaný rad výrobných listov. Tento sklad je možné podľa potreby zmeniť.

Sklady na riadkoch materiálov
Subzáložka Strom kompletizačného listu obsahuje editovateľné riadky materiálov s položkou Sklad (materiálu). Táto položka môže byť na riadku materiálu predvyplnená skladom zadaným v riadku normy a je ju možné podľa potreby meniť. Ak nie je táto položka vyplnená, čerpá sa materiál z východiskového skladu materiálu zadaného na hlavičke kompletizačného listu. Príp. sa čerpá z prevádzkového skladu, ak sa prevádzkový sklad používa, viď vyššie.

V nasledujúcom texte popíšeme postup čerpania materiálu a ukladania výrobkov s ohľadom na možnosti využitia skladov v kompletizačnom liste.

Kompletizácia bez prevádzkového skladu:

Predpokladajme predvoľby skladov v Nastavení kompletizácie pre rad kompletizačných listov KL1:

  • Východiskový sklad materiálu: sklad A
  • Prevádzkový sklad: nie je zadaný
  • Sklad výrobkov: sklad X

Cieľom úlohy je skompletizovať výrobky V1 pre sklad X a V2 pre sklad Y a čerpať materiál tak, ako je zadané v ich normách podľa nasledujúcej tabuľky:

Výrobok Materiál Sklad z riadka normy
V1 M1 -
M2 -
V2 M1 -
M2 -
M3 sklad B

V kompletizačnom liste sa následne postupuje takto:

Pri jeho založení a zadaní radu KL1 sa automaticky predvyplní položka Východiskový sklad skladom A. Po zadaní výrobkov V1 a V2 a ich počtov do obsahu kompletizačného listu je pri oboch výrobkov automaticky predvyplnený sklad pre príjem hotových výrobkov skladom X. Aby bolo splnené zadanie, je potrebné pri výrobku V2 zmeniť sklad X na sklad Y.

V subzáložke Strom je potom v riadkoch materiálov M1 a M2 položka Sklad prázdna (v kompletizácii sa použije sklad z hlavičky KL1) a riadok materiálu M3 obsahuje sklad B (predvyplní sa z normy kompletizácie a dá sa dodatočne ručne zmeniť), tzn. tak, ako bolo zadané v normách oboch výrobkov.

Výsledný tok materiálu a výrobkov je nasledovný:

  • materiály M1 a M2 sú do kompletizácie vydané z (východiskového) skladu A (je uvedený na hlavičke kompletizačného listu)
  • materiál M3 zo skladu B (je uvedený priamo na riadku materiálu)
  • na záver sa prijme výrobok V1 na sklad X a výrobok V2 na sklad Y

Všetko znázorňuje obrázok:

Obrázok k príkladu č.1: Tok surovín a výrobkov vo výrobe bez prevádzkového skladu.

Kompletizácia s využitím prevádzkového skladu:

Predpokladajme predvoľby skladov v Nastavení kompletizácie pre rad kompletizačných listov KL2:

  • Východiskový sklad materiálu: sklad A
  • Prevádzkový sklad: sklad P
  • Sklad výrobkov: sklad X

Cieľom úlohy je skompletizovať výrobky V1 pre sklad X a V2 pre sklad Y a čerpať materiál tak, ako je zadané v ich normách podľa nasledujúcej tabuľky s využitím prevádzkového skladu P:

Výrobok Surovina Sklad z riadka normy
V1 M1 -
M2 -
V2 M1 -
M2 -
M3 sklad B

Dopĺňajúca podmienka - zásoby v okamihu vykonávania vlastnej kompletizácie: predpokladajme, že materiálu M1 je v prevádzkovom sklade dostatok na pokrytie požiadaviek danej kompletizácie a naopak materiál M2 a M3 nie je v prevádzkovom sklade k dispozícii.

V kompletizačnom liste sa následne postupuje takto:

Pri jeho založení a zadaní radu KL2 sa automaticky predvyplní položka Východiskový sklad skladom A a položka Prevádzkový sklad skladom P. Po zadaní výrobkov V1 a V2 a ich počtov do obsahu kompletizačného listu je pri oboch výrobkov automaticky predvyplnený sklad pre príjem hotových výrobkov skladom X. Aj tu je potrebné pri výrobku V2 zmeniť sklad X na sklad Y.

V subzáložke Strom je i tu v riadkoch materiálov M1 a M2 položka Sklad prázdna (v kompletizácii sa použije sklad z hlavičky VL2) a riadok materiálu M3 obsahuje sklad B (predvyplní sa z normy kompletizácie a dá sa dodatočne ručne zmeniť), tzn. tak, ako bolo zadané v normách oboch výrobkov.

Výsledný tok materiálu a výrobkov je nasledovný:

  • najskôr je materiál M2 prevedený z východiskového skladu A do prevádzkového skladu P (automaticky na pozadí v rámci výdaja materiálu do kompletizácie) - prevádza sa len chýbajúce množstvo, teda rozdiel medzi celkovou požiadavkou a zásobou v prevádzkovom sklade
  • podobne je prevedené chýbajúce množstvo materiálu M3 zo skladu B uvedeného priamo na riadku materiálu do prevádzkového skladu P
  • následne je vykonaný výdaj materiálov M1, M2 a M3 do kompletizácie z prevádzkového skladu
  • na záver sa prijme výrobok V1 na sklad X a výrobok V2 na sklad Y

Všetko znázorňuje obrázok:

Obrázok k príkladu č.2: Tok surovín a výrobkov vo výrobe s prevádzkovým skladom.

Ďalej je uvedené:

Kalkulácia cien sa v kompletizácii objavuje na viacerých miestach a na všetkých prebieha podľa podobného mechanizmu (s drobnými odlišnosťami). Ide o:

Pri kalkulácii cien je dôležitá práca so skladmi. Aký sklad sa použije na vyčíslenie východiskovej ceny materiálu. Ďalej je dôležitý Prednostný pôvod cien pre kalkulácie (východisková cena pre kalkuláciu) – viď Prednostný pôvod cien pre kalkulácie v Nastavení kompletizácie pre daný sklad.

Platí:

  • Kalkulácia normy (v Normách i v Kompletizačných listoch (KL)) berie ohľad na nastavenie príznaku Rozpad v norme, resp. príznaku Vyrábať v KL.
  • Program prechádza riadky normy a pre každý riadok vypočíta celkovú skladovú cenu požadovaného množstva materiálu.
  • Ak pri výpočte narazí na riadok obsahujúci výrobok (polotovar), ktorý sa nemá ďalej rozpadávať resp. vyrábať, použije cenu polotovaru na danom sklade, nová kalkulácia polotovaru neprebieha.
  • Ak pri výpočte narazí na riadok obsahujúci výrobok (polotovar), ktorý sa má ďalej rozpadávať resp. vyrábať, vypočíta i jeho cenu z ceny materiálu na jeho riadkoch.
  • V prípade kalkulácie v agende Normy: Pokiaľ na riadku normy nie je zadaný sklad, hľadá sa cena materiálu v kalkulačnom sklade. Ak na riadku sklad je, neberie sa cena materiálu z kalkulačného skladu, ale zo skladu na riadku normy.
  • V prípade kalkulácie v agende KL: Cena materiálu sa hľadá v tom sklade, ktorý je uvedený na riadku materiálu (čo môže byť konkrétne zadaný sklad, alebo to môže byť východiskový sklad či prevádzkový sklad z hlavičky KL). Pričom pre KL s prevádzkovým skladom navyše platí, že ceny sa hľadajú prednostne v prevádzkovom sklade, ale ak sa v ňom nenájde čiastková karta (nebola ešte založená) alebo sa nenájde nenulová cena, systém pokračuje v hľadaní a pokúsi sa nájsť nenulovú cenu z čiastkovej karty skladu materiálu (východiskový sklad príp. konkrétne zadaný sklad v riadku materiálu).
  • Pre vyššie uvedený výpočet sa použije Východisková cena pre kalkuláciu, viď vyššie.
  • V prípade kalkulácie v agende Normy:

    Prenos skalkulovanej ceny z noriem do sklad. karty:

    • Funkcia Kalkulovať (volaná z Noriem funkciou Kalkulovať) uloží vypočítanú cenu finálneho výrobku do položky Posledná obstarávacia cena čiastkovej sklad. karty danej kalkulačným skladom normy (viď vyššie).
    • Zápis sa nevykonáva, pokiaľ nie je určený kalkulačný sklad, ani keď je na danom sklade/čiastkovej karte nenulová zásoba.
    • Zápis tiež neprebieha pri prepočtoch ceny podľa noriem v režime editácie.

X sa vyrobí na sklad A, odtiaľ sa prevedie (prevodkou) na sklad B a v sklade B sa vloží ako nevyrábaný polotovar do finálneho výrobku Y

- požaduje sa, aby sa pri kalkulácii finálneho výrobku uplatnila cena polotovaru X, ktorú má na sklade B a nevykonávala sa tu nová kalkulácia tohto polotovaru

⇒ z toho vyplýva nastavenie:

- v norme pre finálny výrobok Y je potrebné na hlavičke zadať kalkulačný sklad materiálu = B, na riadku polotovaru X sklad nevypĺňať a nastaviť Rozpad=Nie, v ostatných riadkoch materiálov finálneho výrobku nastaviť sklady, z ktorých sa majú tieto čerpať (napr. C)
- kalkulácia normy potom uloží vypočítanú cenu fin.výrobku Y na čiastkovú kartu v sklade B
- v KL sa potom polotovar X čerpá zo zásoby skladu B

Aby predchádzajúci príklad v praxi uspokojivo fungoval, je potrebné, aby prevodka-príjem ukladala cenu prevádzaných skl.kariet do čiastkovej karty cieľového skladu. Aktualizáciu cien z prevodiek je potrebné zabezpečiť parametrom z Firemného nastavenia "Povoliť aktualizáciu poslednej obstarávacej ceny na čiastkovej skl.karte pri prevodoch medzi skladmi".

V opačnom prípade by to malo za následok, že pri kalkulácii normy by sa brala pre polotovar X podľa predošlého príkladu cena, ktorú stanovila predchádzajúca uzávierka, príp. nejaká predchádzajúca kompletizácia alebo málo pravdepodobný predchádzajúci normálny príjem na tento sklad. Pri kalkulácii novej normy by to bol problém, protože v čiastkovej karte polotovaru na sklade B bude cena nulová.

Prepočet cien na norme:

Kalkulácia cien na norme (tzn. aktualizácia Cien na riadkoch normy, prípadne Celkovej ceny na hlavičke normy) sa vykonáva:

  • ručne - pri vyvolaní funkcie Kalkulovať.
  • automaticky - vždy, keď sa ukladá norma, ktorá bola predtým otvorená pre opravy - Tzn. akákoľvek zmena normy (hoci i len rozeditovanie a uloženie) spôsobí, že systém si pre dané materiály/polotovary normy "natiahne" ich aktuálne ceny (tzn. v prípade materiálu napr. z čiastkovej sklad. karty (s ohľadom na nastavenie "východiskovej ceny pre kalkulácie", viď vyššie), v prípade polotovarov sa dopočítajú podľa algoritmu uvedeného vyššie) a podľa nich zaktualizuje ceny v riadkoch normy. Aktuálne ceny z riadkov sa adekvátne premietnu do celkovej ceny na hlavičke Normy.

Prepočet cien na KL:

Kalkulácia cien na KL sa vykonáva:

  • ručne - pri vyvolaní funkcie Prepočítať podľa noriem:
    • Ak na prepočet nie sú vybrané všetky riadky, postupuje sa prírastkovo - tzn. k pôvodnej cene výrobku sa pripočítava (kladný/záporný) rozdiel medzi pôvodnou a novou cenou materiálu.

    • Ak sú na prepočet vybrané všetky riadky, najskôr sa vynulujú ceny výrobkov a sumy na KL a následne sa všetko prepočíta od začiatku.

      To umožní vykonať "narovnanie" prípadných nezrovnalostí medzi cenami materiálu, výrobkov a celého KL, ktoré mohli pri zmenách v KL postupne vzniknúť.

  • automaticky - ak na riadku materiálu/polotovaru došlo k nejakej zmene:

    • Princíp je taký, že sa vždy počíta jednak priebežná ("predpokladaná") cena, ale i tá pôvodná ("z noriem") - ale tá namiesto počtov prípadne upravených v rámci editácie KL a prípadnej skl.karty po zámene (po náhrade) zoberie pre prepočet do úvahy pôvodnú sklad. kartu a pôvodný počet tak, ako prišli z normy daného výrobku.
    • Ak na riadku materiálu/polotovaru došlo k nejakej zmene (náhrada materiálu/zmena množstva (i na nulu)/vymazanie riadka s materiálom), systém si pre daný materiál/polotovar "natiahne" jeho aktuálnu cenu (tzn. v prípade materiálu napr. z čiastkovej sklad. karty (s ohľadom na nastavenie "východiskovej ceny pre kalkulácie", viď vyššie), v prípade polotovaru sa dopočítajú podľa algoritmu uvedeného vyššie) tak, aby sa pre daný menený riadok zohľadnili ceny platné v okamihu výpočtu.
    • Tieto ceny sa premietnu do nadriadeného výrobku (viď vyššie Postup pri kalkulácii cien), čím môže na KL dôjsť nielen k zmene "Predpokladanej ceny", ale i "Ceny z noriem".

    • Ak bol riadok s materiálom (príp. jej náhradou) kompletne vymazaný, daný materiál sa do "Ceny z noriem" vôbec nezapočítava (tzn. ako keby v normách vôbec nebol). (Pokiaľ sa ale na riadku s materiálom akurát znížilo množstvo na nulu, započítava sa materiál do "Ceny z noriem" normálne (v množstve, v ktorom je v norme)).

      Tzn., že pri zmene množstva materiálu (i na nulu) cena z noriem zostane zachovaná (resp. sa len zaktualizuje premietnutím natiahnutej aktuálnej ceny materiálu) a pri vymazaní riadka materiálu sa cena z noriem vypočíta inak a to bez vymazaného riadka.

    • Aktuálna cena materiálu/polotovarov sa "natiahne" iba pre riadky postihnuté zmenou, pre ostatné nie, tie zostanú bez zmeny.

      Tzn., že ak máme v KL materiál A a B, v rámci oboch došlo k zmene ceny od doby zadania KL a teraz zmeníme množstvo materiálu A, natiahne sa aktuálna cena len pre materiál A (cena materiálu B v KL zostane po starom). To ale nepredstavuje žiadny problém, pretože tieto ceny sú len orientačné. Po prevode KL do stavu Dokončené a následnej skladovej uzávierke sa ceny na dokladoch PHV, VMV, príp. PRP, PRV (generovaných pri dokončení KL) upresnia a tiež na KL bude uvedená presná koncová cena čerpaná z dokladu PHV.

Rôzne kombinácie objasníme na podrobnom príklade:

V nastavení kompletizácie nech je nastavená ako východisková cena pre kalkuláciu posledná obstarávacia cena z čiastkovej sklad. karty. Majme výrobok "farba", do ktorého vstupuje:

--- 1kg základovky s poslednou nákupnou cenou 20EUR/kg.

--- 1kg materiáluX s poslednou nákupnou cenou 30EUR/kg.

"Základovka" má ako náhradu "podkladový náter" s nákupnou cenou 13EUR/kg.

Vystavíme KL na tento výrobok. Na KL budú ceny:

- Cena z noriem = 50EUR (=20+30)

- Predpokladaná cena = 50EUR (=20+30)

Následne nech sa zmenili ceny materiálu (napr. bola zadaná nová skladová príjemka do daného skladu materiálu):

- cena základovky 20 → 22EUR/kg

- cena materiáluX 30 → 31EUR/kg

Následne budeme vykonávať zmeny:

1) v KL nie je žiadna náhrada materiálu

  • 1a) zmeníme počet materiáluX (ale nie na nulu, napr. na 2kg a následne späť na 1kg):

    ⇒zaktualizuje sa info o nákupnej cene materiáluX, čiže ceny sa zmenia nasledovne:

    • Cena z noriem = 51EUR (20+31, tzn. počítané materiály podľa noriem, u zmenených materiálov v cenách platných v okamihu výpočtu - základovka však menená nebola, takže v starej cene 20)
    • Predpokladaná cena = 51EUR (20+31, tzn. počítané skutočné materiály zadané na KL)

  • 1b) zmeníme počet materiáluX (na nulu):

    ⇒zaktualizuje sa info o nákupnej cene materiáluX, čiže ceny sa zmenia nasledovne:

    • Cena z noriem = 51EUR (20+31, tzn. počítané materiály podľa noriem, u zmenených materiálov v cenách platných v okamihu výpočtu - základovka však menená nebola, takže v starej cene 20)
    • Predpokladaná cena = 20EUR (20+0, tzn. počítané skutočné materiály zadané na KL)

  • 1c) vymažeme riadok s materiálomX:

    ⇒riadok bol zmazaný, takže cena z noriem sa prepočíta. Ceny sa zmenia nasledovne:

    • Cena z noriem = 20EUR (20+0, tzn. počítané materiály podľa noriem, u zmenených materiálov v cenách platných v okamihu výpočtu - základovka však menená nebola, takže v starej cene 20)
    • Predpokladaná cena = 20EUR (20+0, tzn. počítané skutočné materiály zadané na KL)

  • 1d) v KL vykonáme náhradu materiálu: základovku za podkl.náter:

    ⇒zaktualizuje sa info o nákupnej cene základovky, čiže ceny sa zmenia nasledovne:

    • Cena z noriem = 52EUR (22+30, tzn. počítané materiály podľa noriem, u zmenených materiálov v cenách platných v okamihu výpočtu - materiálX však menený nebol, takže v starej cene 30)
    • Predpokladaná cena = 43EUR (13+30, tzn. počítané skutočné materiály zadané na KL)

2) v KL je náhrada materiálu podľa bodu 1d) a cena podkl.náteru nech sa zmenila takto: 13 → 14EUR/kg a došlo k ďalšej zmene ceny základovky 22EUR → 23EUR:

  • 2a) zmeníme počet materiáluX (ale nie na nulu, napr. na 2kg a následne späť na 1kg):

    ⇒zaktualizuje sa info o nákupnej cene materiáluX, čiže ceny sa zmenia nasledovne:

    • Cena z noriem = 53EUR (22+31, tzn. počítané materiály podľa noriem, u zmenených materiálov v cenách platných v okamihu výpočtu - podkl.náter (a tým i základovka) však teraz menený nebol, takže základovka v starej cene 22)
    • Predpokladaná cena = 44EUR (13+31, tzn. počítané skutočné materiály zadané na KL - podkl.náter však teraz menený nebol, takže v starej cene 13)

  • 2b) zmeníme počet materiáluX (na nulu):

    ⇒zaktualizuje sa info o nákupnej cene materiáluX, čiže ceny sa zmenia nasledovne:

    • Cena z noriem = 53EUR (22+31, tzn. počítané materiály podľa noriem, u zmenených materiálov v cenách platných v okamihu výpočtu - podkl.náter (a tým i základovka) však teraz menený nebol, takže základovka v starej cene 22)
    • Predpokladaná cena = 13EUR (13+0, tzn. počítané skutočné materiály zadané na KL - podkl.náter však teraz menený nebol, takže v starej cene 13)

  • 2c) vymažeme riadok s materiálomX:

    ⇒riadok bol zmazaný, takže cena z noriem sa prepočíta. Ceny sa zmenia nasledovne:

    • Cena z noriem = 22EUR (22+0, tzn. počítané materiály podľa noriem, u zmenených materiálov v cenách platných v okamihu výpočtu - podkl.náter (a tým i základovka) však teraz menený nebol, takže základovka v starej cene 22)
    • Predpokladaná cena = 13EUR (13+0, tzn. počítané skutočné materiály zadané na KL - podkl.náter však teraz menený nebol, takže v starej cene 13)

  • 2aa) zmeníme počet podkl.náteru (ale nie na nulu, napr. na 2kg a následne späť na 1kg):

    ⇒zaktualizuje sa info o nákupnej cene základovky i podkl.náteru, čiže ceny sa zmenia nasledovne:

    • Cena z noriem = 52,5EUR (22,5+30, tzn. počítané materiály podľa noriem, u zmenených materiálov v cenách platných v okamihu výpočtu - materiálX však teraz menený nebol, takže v starej cene 30)
    • Predpokladaná cena = 44EUR (14+30, tzn. počítané skutočné materiály zadané na KL - materiálX však teraz menený nebol, takže v starej cene 30)

  • 2bb) zmeníme počet podkl.náteru (na nulu):

    ⇒zaktualizuje sa info o nákupnej cene základovky i podkl.náteru, čiže ceny sa zmenia nasledovne:

    • Cena z noriem = 52,5EUR (22,5+30, tzn. počítané materiály podľa noriem, u zmenených materiálov v cenách platných v okamihu výpočtu - materiálX však teraz menený nebol, takže v starej cene 30)
    • Predpokladaná cena = 30EUR (0+30, tzn. počítané skutočné materiály zadané na KL - materiálX však teraz menený nebol, takže v starej cene 30)

  • 2cc) vymažeme riadok s podkl.náterom:

    ⇒riadok bol zmazaný, takže cena z noriem sa prepočíta. Ceny sa zmenia nasledovne:

    • Cena z noriem = 30EUR (0+30, tzn. počítané materiály podľa noriem, u zmenených materiálov v cenách platných v okamihu výpočtu - materiálX však teraz menený nebol, takže v starej cene 30)
    • Predpokladaná cena = 30EUR (0+30, tzn. počítané skutočné materiály zadané na KL - materiálX však teraz menený nebol, takže v starej cene 30)

Ako bolo objasnené v popise procesu kompletizácie, pri prevode KL do stavu Výdaj materiálu resp. Dokončené vznikajú skladové doklady (VMV, PRV, PRP, PHV). Ceny sa pre ne stanovujú nasledovne:

  • VMV - materiály na VMV sa ocenia predbežnou skladovou cenou (čo je v prípade VMV obsah položiek Posledná obstarávacia cena na čiastkovej karte a Dopl. cena z čiastkových skl. kariet skladu, z ktorého sa materiál čerpá). Tieto položky sa priebežne aktualizujú z cien príjemiek (PR) materiálu do skladu.
  • PRV - materiály na PRV sa ocenia predbežnou skladovou cenou (čo je podobne ako v prípade VMV posl. nákupná cena skl. karty, akurát sa použije čiastková karta toho skladu, z ktorého sa prevádza).
  • PRP - materiály na PRP sa ocenia predbežnou skladovou cenou (čo je cena zo zviazanej PRV).

  • PHV - do položiek J.cena sa predvyplnia ceny, ktoré sú pre dané výrobky zapamätané na KL z poslednej kalkulácie cien (z položiek Predpokladaná cena v Obsahu KL).

    Položka Kompletné ceny sa nastaví na "Áno". Tento príznak informuje skladovú uzávierku, že je možné doklad spracovať sklad. uzávierkou.

    Interne v programe: Do tabuľky ProductionTasks2 sa ďalej vygenerujú záznamy väzieb vydaného materiálu (VMV) a prijatých výrobkov (PHV). (Aby bolo možné vypočítať skladovú cenu výrobku podľa skladových pohybov spotrebovaných materiálov, ktoré s oceneným výrobkom súvisia podľa Výrobnej úlohy (ProductionTask_ID), viď výpočet skladových cien.)

    Z vyššie uvedeného plynie, že prevod KL do stavu Dokončené nevyvoláva prepočet cien výrobkov podľa aktuálnych cien materiálu (viď vyššie Prepočet skalkulovaných cien). (Takto je teda vlastne stanovená predbežná skladová cena pre PHV generované z KL.)

    Dôsledok: Ak sa od poslednej rekalkulácie zmenila cena materiálu vstupujúceho do niektorého výrobku/polotovaru daného KL, táto zmena sa nijako nepremietne do ceny daného výrobku predvyplnenej na vygenerovaný KL. To ale vôbec neprekáža. Tieto ceny sú aj tak iba približné (orientačné). Upresnia sa po vykonaní sklad. uzávierky.

    Pri uzávierke sa ceny na PHV presne dopočítajú z cien ocenených VMV, ktoré s oceňovaným výrobkom na PHV súvisia podľa Výrobnej úlohy (ProductionTask_ID), viď Výpočet skladových cien. Výpočet ceny na PHV podrobnejšie viď aj Skladové výrobné doklady - Skladová uzávierka skladových výrobných dokladov.

    Je akurát potrebné túto skutočnosť zohladniť, pokiaľ tieto predbežné ceny nejakým spôsobom ďalej využívate.